Vnímam.

Keďže skutočnosť je taká, že sa nemôžeme spolu stretnúť na chlapoch, tak sme sa rozhodli, že sa pokúsime kontaktovať s vami inou formou. To čo bude chýbať je, že neprebehne to tak dôležité a to je osobný kontakt. Osobná skúsenosť je niečo, čo posúva naše stretnutia hlbšie a hlbšie do skúmania nášho života a kvôli čomu sú také osobitné.

Žijeme realitu, ktorá nás dáva do sveta, ktorý je zneisťujúci viacerými spôsobmi. Vnímame, že istoty prestali byť istotami a to, čo sme považovali za opory systému sa stali bránami pre jeho deštrukciu, či ohrozenie. Globálna ekonomika, sloboda cestovania, osobná sloboda pohybu, či stretávanie sa v čase a priestore. Pravdepodobne obetujeme časť svojej slobody pre vyšší cieľ, ako sa to od nás aj očakáva. To pred tým najdôležitejšie(možno to je len v nevedomí), ty si ten dôležitý,  možno nadobúda iný rozmer, ktorý presahuje len to čo chcem. Som dôležitý aj preto, lebo to ako sa správam (zodpovednosť) ovplyvňuje druhých. A vieme, že bude treba dosť veľa osobného obetovať ešte v blízkej a aj vo vzdialenejšej budúcnosti.

Možno tiež vnímame, že keby bolo možné sa dať zaočkovať proti koronavírusu, tak  by sme za to dali neviem čo aj preto, aby sme ochránili nielen seba, ale aj našich blízkych, ktorí sú ohrození, lebo keď nemôžem ochorieť, tak nemôžem nikoho nakaziť.

Takto ohrozujúco to vyzeralo, kým nebolo ľudstvo očkované a potom očkovanie, táto kolektívna ochrana, umožnila prežiť aj tým, ktorí pre imunitné problémy nemohli očkovanie absolvovať.  Takých chorôb bolo veľa a ľudstvo malo medzi sebou preživších ťažko postihnutých, a ak napríklad niekto prežil detskú obrnu, skončili na vozíku na celý život. Pre svoj vek poznám takého, ktorému chýbal rok aby stihol celoplošné zaočkovanie a takto bohužiaľ musel prežiť celý život na vozíku. Po ňom som už takého iného nemohol poznať... Možno sa nám aj na toto zmení vnímanie.

Nie je to náhoda, že píšem o tomto všetkom a chcel by som upriamiť pozornosť na slovo vnímať, vnímanie. V Ruštine vnímanie (внимание), znamená pozornosť aj pozor. Je to veľmi výstižne spojenie. Asi máme všetci skúsenosť z našich vzťahoch, že vnímame „rovnakú realitu“ odlišne. A stačí na to skutočnosť, že sme muž a žena. POZOR by tam malo svietiť. Je to „len“ vnímanie cez našu mužskú skúsenosť a nám to dáva na túto realitu iný pohľad, akú má vnímanie cez ženskú skúsenosť. A je za tým ešte niečo hlbšie, čo ide do podstaty toho, čo znamená byť mužom a tým, čo znamená byť ženou. Teda pozor, keď sa spoliehame na to ako vnímame nejakú realitu. Existuje taký aforizmus: Buď budeš mať „pravdu“, alebo budeš mať šťastné manželstvo... Vnímanie = upozornenie, môže to byť úplne inak...

Tým, že sa nám z exteriérového spôsobu života mení spôsob života na život v izolácii, budeme mať novú skúsenosť s prežívaním vzťahov s tými najbližšími. Tá skúsenosť určite nebude jednoduchá a bude sa prejavovať zvýšeným tlakom na zvládanie situácii doma, lebo mechanizmy, ktoré sme na únik mohli doteraz používať, už teraz jednoducho nebudú. Bude sa to týkať hlavne nás mužov, lebo emócie žien z ohrozenia všetkým tým, čo sa deje a čo sa bude diať, nás budú atakovať, a to hlavne preto, lebo z nášho mužského pohľadu nie sme príčinami vzniknutého stavu a hlavne nebudú naše logické postupy a riešenia ženy uspokojovať... Problémom je, že ani nemôžu.

Tento ponorkový svet má schopnosť postupne čoraz viac deštrukčne pôsobiť na úzke vzťahy, ale aj nás môže naučiť niečo úplne nové, neznáme o nás samých a zvládať vzťahový život bez ohľadu na to, ako sa budú diať veci okolo nás.

Je to ohromná šanca mať novú skúsenosť vo všetkých vzťahoch a aj vzťah s Bohom. Ako píše františkán Richard Rohr: „Snáď najväčším sklamaním zo všetkých svetový náboženstiev je to, že sa im postupne proti všetkej pravdepodobnosti podarilo dosiahnuť, že sa väčšina ľudí Boha bojí. Vďaka tomu sa svet stáva nebezpečný a hrozný. Skoro nikto sa v ňom necíti doma a chováme sa paranoidne. Mystické dobrodružstvo je tým neumožnené, náboženstvo sa stáva akousi samoobslužnou sprostredkovateľňou, kde je človek vychovávaný k tomu, aby pochopil svoju bezmocnosť a potom za to niečo dostane. Výsledkom je obrovský výskyt neuróz, neustála agresivita a špecifikum západu: ateizmus.“

V tomto novom prostredí, kde budeme uväznení doma sa pravdepodobne bude diať, že budeme tým všetkým neurotizovaní a objaví sa agresivita. Bolo by dobré sa pripraviť, že to nastane, a že je to normálne, ale hlavne že sa s tým dá niečo robiť. Naše vzťahy môžu byť autentickejšie, teda pravdivejšie, hoci sa nám to nemusí páčiť. A to sa bude zrejme diať aj v modlitbe. Dobrá správa je, že kým nebudeme mať autentickú skúsenosť s Bohom, tak vlastne máme náboženstvo len ako formu bez obsahu. Autentická skúsenosť s Bohom je však taká, ktorá sa neustále časom vyvíja. Ak už máte skúsenosť s Bohom, dovoľte Bohu, aby ju menil.

Je dôležité, aby sme nikto na to neostal sám. Preto vám chceme ponúknuť zdieľanie sa o tom čo žijete a čo vás trápi. Preto vytvoríme priestor, blog pre nás, ktorý bude otvorený len pre tých, čo už boli u nás na obnove, alebo sa prihlásili na poslednú obnovu ako noví účastníci.

Ján Balažia